Grafické formáty

Ak sa rozhodnete vytvoriť si vlastné webovské stránky, zistíte, že bez grafiky to asi nepôjde.

Ako graficky stvárniť stránky, aby boli konkurencieschopné v záplave ostatných stránok rovnakého alebo podobného zamerania ?

Podobne ako existuje rad grafických formátov, o ktorých je reč nižšie, existuje niekoľko zásad, ktoré sú uznávané a ktoré sú, pokiaľ sa jedná o profesionálne stránky, väčšiou aj i dodržiavané.

Každý grafický formát má svoje výhody a nevýhody. Existuje veľa rôznych grafických formátov napríklad GIF, PIC, TIFF, JPEG, PCX, apod. Z pohľadu implementácie do prostredia Internetu je pomerne dôležítým faktorom jeho veľkosť v bytoch, ktorú obrázok zaberá . Medzi základné grafické formáty podporované v prostredí Internetu patria hlavne :

návrat

Obrazová informácia je pomerne náročná na miesto, a preto je vhodné jej použitie v dokumente zvážiť. Výsledná veľkosť obrazovej informácie, obrázku, je závisla nielen od jeho pôvodnej fyzickej veľkosti, ale taktiež na zvolenom rozlíšení a farebnej škále a hĺbke farebného podania.

Ak napríklad zosnímame fotku o rozmeroch 9 x 13 v rozlíšení 600 DPI bude šírka obrázku 3070 obrazovkových bodov - pixlov, čo predsatvuje tri šírky obrazovky s rozlíšením 1024 x 768 bodov, ktoré je dnes v podstate štandard. Pri danej výške (9 cm) je celkový potrebný počet bodov 3070 x 2126 bodov t.j. cca 6,5 milióna obrazovkových bodov. To všetko ešte nepredpokladá farebnú škálu. Pre snímanie a uloženie grafickej, resp. obrazovej informácie sa používajú nasledovné hĺbky farieb :

Pri "štadndardnom" uložení 24 bit TrueColor a prenosovej rýchlosti 56 Kbs to predpokladá za "normálnych" podmienok asi 45 minút na staihnutie takéhoto obrázku.

Zostáva teda otázka aké formáty je vhodné v prostredí Internetu používať ? Obecne platí asi nasledovné :

Pokiaľ by sa veľkosť výsledného súboru zdala aj tak príliš veľka, je možné použiť program pre jeho optimalizáciu, napríklad Commpress.jpg pre formát JPEG, alebo Advance GIF Optimizer pre formát GIF.

top

Základné zásady je možné zhrnúť asi do troch slov :

Ale …Čím viac grafiky, tým menšia rýchlosť a menšia prehľadnosť. Pokiaľ je však grafiky málo, prehľadnosť sa opät môže stratiť a graficky slabé stránky sú aj menej navštevované.

Preto musíme hľadať kompromis medzi všetkými troma hľadiskami - niekoľko zásad :


hore

BitMap - BMP

Tento formát ukladá obrázky bez akejkoľvek kompresia. Každému bodu zodpovedá počet bytov podľa definovanej hĺbky farebnosti. Pre použitie v prostredí Internetru je nevhodný pre svoju veľkosť i napriek tomu, že je možné pre jeho zmenšenie použiť kompresiu RLE. Tento druh kompresie namiesto opakovania sa rovnakého bodu za sebou použije len jeden a následne uloží ich počet jeho opakovania.

hore

Graphic Image Format - GIF

Formát GIF používa tzv. bezstratovú kompresiu, to zmená, že výsledný obrázok vyzerá presne tak ako pôpdny. Formát bol vyvynutý v 80. rokoch a umožňuje uložiť obrázok v maximálnom farebnom rozlíšení 256 farieb.

V roku 1989 bol inovovaný - znikol jeho následním s označením GIF89a, ktorý umožňuje ukladať aj priehľadné "transparentné" a animovamá obrázky. Obrázok je možné uložiť aj tým spôsobom, aby sa zobrazoval prekladane - t.j. postupne. Jeho riadky sa nezobrazujú postupne zhora nadol, ale najskôr každý ôsmy, potom chýbajúci každý štvrtý, naásledne chýbajúce párne riadky a nakoniec všetky nepárne. Neostrý obraz vidíme už po stiahnutí jednej osminy celého obrázku

Tento formát je asi najrozšírenejší v prosrtredí Internetu a je vhodný hlavne pre menšie grafigké prvky ako ikony, schémy, perovky alebo málo farebné obrázky.

hore

JPEG - Joint Picture Expert Group

Formát JPEG, alebo JPG využíva tzv. stratovú kompresiu, ktorá znamená, že obrázok je ukladaný len v rámci možnosti danej kvality, pričom sa väčšinou využíva škála hodnôt od 1 - 100, a niektoré detaily môžu oproti originálu zaniknúť. Predpokladá sa, že malá odchýlky ľudské oko aj tak nazachytí. Vždy je nutné hľadať kompromis medzi znesiteľnou alebo požadovanou kvalitou a veľkosťou výsledného obrázku.

Formát je vhodný pre fotografické spracovanie, kde aj pri kvalite 75 nie je možné okom zachytiť rozdiely oproti originálu, pričom veľkosť je napríklad oproti nekomprimovanej bitmape viac ako 10 krát menšia.

Formát nie je vhodný pre obrázky s ostrými hranami (napríklad ilustrácie), na ktorých môžu vzniknúť rušivé efekty. Formát JPEG je vždy stratový - aj pri definiovaní kvality na hodnotu 100.

Tento formát má nahradiť formát GIF, aj keď sa mu tio zatiaľ príliš nedarí. PNG prebral od formátu GIF priehladné a prekladané obrázky, ale neobsahuje animáciu. hore


Portable Network Graphics - PNG

Používa bezstratovú kompresiu a umožňuje ukladať obrázky s hĺbkou farebnej škály až do veľkosti 48 bitov t.j. 1014 farieb, alebo 16 bitov pre odtiene šedivej.

Nie je chránený patentom, na rozdiel od formátu GIF, na ktorý si robí nárok firma CompuServe, a môže byť preto voľne používaný, avšak väčšina browserov ho zatiaľ nepodporuje.

hore

WAP BMP - bitmap v prostredí mobilných sietí

hore